Maria Valtorta 414.
(Lk 11, 37 - 54)
10. apríl 1946
1 Ježiš vchádza do domu svojho hostiteľa neďaleko chrámu, blízko štvrte na úpätí pahorku Tofet. Je to dôstojný, trocha strohý dom prísneho muža, čo až prehnane plní predpisy. Myslím, že i klince sú popribíjané v počte a na miestach, ako to označuje za správne jeden zo šesťsto trinástich predpisov. Látky nemajú nijaký vzor, steny sú bez ornamentov, nie je tam ani len drobná ozdoba... nič z tých drobností, ktoré skrášľujú domy Jozefa a Nikodéma a dokonca i domy farizejov v Kafarnaume. Z každého kúta tohto domu dýcha duch jeho majiteľa. Tým, že v ňom chýbajú akékoľvek ozdoby, pôsobí mrazivo. Tmavý, ťažký nábytok v tvare sarkofágov robí dom nevľúdny. Odpudzujúci. Dom, ktorý neprijíma, ale sa uzatvára nepriateľsky tomu, kto doň vojde.
A Helkiáš to dáva najavo a chvastá sa tým. „Vidíš, Učiteľ, ako dodržujem Zákon? Všetko o tom hovorí. Pozri: závesy bez vzoru, nábytok bez ozdôb, nijaké vázy v tvare sôch či lustre, ktoré by napodobňovali kvety. Je tu všetko, ale všetko podriadené predpisu: ,Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou!'
*
Tak je to v dome ako aj na mojich odevoch a odevoch mojich príbuzných. Ja, napríklad, v tomto nesúhlasím s tvojím učeníkom (Iškariotským), pokiaľ ide o tie výšivky na odeve a plášti. Ty namietneš: ,Nosia ich mnohí.' Povieš: ‚Je to len grécka výšivka.' V poriadku. Ale s tými uhlami a vlnkami až príliš pripomína znaky Egypta. Hrôza! Diabolské číslice! Veštecké znaky! Značky Belzebula! To ťa nectí, keď ich nosíš, Judáš Šimonov, ani teba, Učiteľ, že mu to dovolíš!"
Judáš odpovie sarkastickým úškrnom. Ježiš odpovie pokorne: „Dohliadam väčšmi, aby nemali znaky hrôzy v srdciach, než na šatstve. Ale požiadam, ba už teraz žiadam svojho učeníka, aby nosil menej ozdobené odevy, a tak aby nikoho nepohoršoval."
Judáš urobí správne gesto: „Popravde Učiteľ mi už viackrát povedal, že by bol radšej, keby som nosil jednoduchšie odevy. Ale ja... som urobil, ako som chcel, pretože sa mi páči takto sa obliekať."
„To je zle, veľmi zle. Je veľmi zlé, že Galilejčan poúča Judejčana. A tobôž teba, ktorý si bol v chráme... ó!" Helkiáš ukáže celé svoje pohoršenie a jeho priatelia sa k nemu pridávajú.
Judáša už unavilo byť dobrým. Odsekne: „Ó! V tom prípade by ste mali odstrániť veľa pompéznych vecí aj vy, členovia veľrady! Keby ste si mali odstrániť všetky kresby, ktorými si zakrývate tváre svojich duší, ukázali by ste sa veľmi škaredí."
„Ako to hovoríš?"
„Ako ten, kto vás pozná."
„Učiteľ! No počuješ ho?"
„Počujem a hovorím, že treba pokoru z jednej i z druhej strany a z obidvoch strán i pravdu. A vzájomnú zhovievavosť. Iba Boh je dokonalý."
„Dobre si to povedal, Rabbi!" povie jeden z priateľov... Jemný osamelý hlas v skupine farizejov a učiteľov.
„Naopak, je to nesprávne," namietne Helkiáš. „Deuteronómium hovorí jasne vo svojich prekliatiach: ,Prekliaty muž, ktorý si urobí modlu vyrezávanú alebo liatu — ohavnosť u Pána, dielo rúk umelca.. .'"
* Pozri Dt 27, 15.*
„Ale to sú šaty, to nie sú sochy," odpovie Judáš.
„Ty buď ticho. Prehovorí tvoj Učiteľ. Helkiáš, buď spravodlivý a rozlišuj. Prekliaty je ten, kto si robí modly. Ale nie ten, kto kreslí a napodobňuje krásu, ktorú Stvoriteľ vložil do stvorených vecí. Aj kvety trháme, aby sme ozdobili..."
„Ja ich netrhám, ani ich nechcem vidieť ako ozdobu v miestnostiach. Beda mojim ženám, keby sa dopustili tohto hriechu aj vo svojich izbách. Iba Boha treba obdivovať."
„Správna myšlienka. Iba Boha. Ale Boha možno obdivovať aj v kvietku a tak uznať, že on je jeho Pôvodcom."
„Nie, nie! To je pohanstvo! Pohanstvo!"
*Judita sa ozdobovala a aj Ester sa ozdobila pre svätý účel...“
*Pozri Jdt 10, 3-4; Est 5,1*
„Ženy! Žena je vždy bytosť hodná pohŕdania.
2
Ale prosím ťa, Učiteľ, poď ďalej do hodovej siene, kým na chvíľu odídem, lebo musím hovoriť so svojimi priateľmi." Ježiš mlčky súhlasí.
„Učiteľ. ..! Akosi zle sa mi dýcha...!" zvolá Peter.
„Prečo? Necítiš sa dobre?" spýtajú sa niektorí.
„Nie. Nie som vo svojej koži... ako keď sa človek chytí do pasce."
„Netráp sa. A buďte všetci veľmi obozretní," poradí Ježiš.
Zostanú stáť v skupine, kým vojdú farizeji a za nimi sluhovia.
„Bez meškania k stolu. Máme zhromaždenie a nesmieme sa oneskoriť," prikáže Helkiáš. A usádza hostí, pričom už sluhovia rozdeľujú jedlo.
Ježiš je vedľa Helkiáša a vedľa neho je Peter. Helkiáš ponúka pokrmy a hostina sa začína v mrazivom tichu... Potom však padnú prvé slová. Prirodzene, sú adresované Ježišovi, pretože ostatných dvanástich si nevšímajú, akoby tam neboli.
3 Prvý sa opýta istý učiteľ Zákona. „Učiteľ, ty teda máš istotu, že si ten, o kom hovoríš?"
„To nehovorím ja svojimi ústami. O tom hovorili proroci prv, než som bol medzi vami."
„Proroci....! Ty, ktorý popieraš, že my sme svätí, môžeš prijať v dobrom moje slová, ak poviem, že naši proroci to môžu preháňať.“
„Proroci sú svätí.“
„A my nie, všakže? Ale pozri, že Sofoniáš pripája prorokov ku kňazom, keď odsudzuje Jeruzalem: ‚Jeho proroci sú nespoľahliví, podvodní mužovia; jeho kňazi znesvätili sväté, znásilnili Zákon '
*Pozri aj pre nasledujúce Sof 3, 4. 8. 14. 15.*
Ty nám to ustavične vytýkaš. Ale ak prijmeš proroka v druhej časti jeho výroku, musíš ho prijať aj v prvej a uznať, že človek sa nemôže spoliehať na slová, ktoré pochádzajú od tých, čo preháňajú."
„Rabbi Izraela, odpovedz mi. Keď o niekoľko riadkov nižšie Sofoniáš hovorí: ,Plesaj, dcéra Siona, jasaj, Izrael, teš a raduj sa... Pán zrušil tvoje pokuty... kráľom Izraela uprostred teba je Pán,' prijíma tvoje srdce tieto slová?"
„Opakovať si ich a snívať o tom dni je pre mňa sláva."
„Ale to sú slová proroka, a teda prehnaného nadšenca..."
Učiteľ Zákona zostane na chvíľu zarazený.
Príde mu na pomoc jeden priateľ. „Nikto nemôže pochybovať, že Izrael bude vládnuť. Nie jeden, ale všetci proroci a predproroci, teda patriarchovia, hovorili o tomto Božom prísľube."
„A ani jeden z predprorokov a prorokov ma nezabudol označiť za toho, kto som."
„Ó, dobre! Ale my nemáme dôkazy! Aj ty môžeš byť prehnaným nadšencom. Ako nám dokážeš, že ty si Mesiáš, Boží Syn? Daj mi nezvratný dôkaz, aby som to mohol posúdiť."
„Nebudem ti hovoriť o svojej smrti, ktorú opísal Dávid a Izaiáš. Ale poviem ti o svojom vzkriesení."
„Ty? Ty? Ty a vzkriesený? A kto ťa vzkriesi?"
„Určite nie vy. Ani veľkňaz, ani vládca, ani spoločenské vrstvy, ani ľud. Ja vstanem z mŕtvych sám od seba."
„Nerúhaj sa, Galilejčan, a neklam!"
„Ja len vzdávam úctu Bohu a hovorím pravdu. A so Sofoniášom ti hovorím: ,Čakajte na mňa... na deň, keď povstanem ako svedok.' Až dovtedy budeš môcť pochybovať, všetci môžete pochybovať a pochybnosti môžete vštepovať ľuďom. Ale keď večne Živý vykúpi ľudstvo a sám od seba vstane z mŕtvych, aby už nezomrel, potom už nebudete môcť pochybovať. On, hodnoverný Sudca a dokonalý Kráľ, bude vládnuť svojím žezlom a bude súdiť spravodlivo až do konca vekov a v nebi bude vládnuť naveky."
4 „Ale nevieš, že hovoríš s učiteľmi Zákona a s členmi veľrady?" povie Helkiáš.
„A prečo? Vy sa ma pýtate, ja odpovedám. Vy prejavujete túžbu po poznaní, ja vám osvetľujem pravdu. Keď si mi pripomenul prekliatie z Deuteronómia pre ozdobu na šatách, hádam si mi nechcel pripomenúť iné prekliatie z tej istej knihy: ,Prekliaty, kto tajne zabije svojho blížneho!‘“
* Pozri Dt 27, 24-25.*
„Ja ťa nezabíjam, ja ti dávam jedlo."
„Nie. No zákerné otázky sú údery do chrbta. Dávaj si pozor, Helkiáš. Pretože Božie prekliatia nasledujú jedno za druhým a po tom, ktoré som citoval, nasleduje ďalšie: ,Prekliaty, kto prijme dary, aby vytiekla nevinná krv.'"
„V tomto prípade prijímaš dary ty, lebo si môj hosť."
„Ja neodsudzujem ani vinníkov, keď sa kajajú."
„Teda nie si spravodlivý."
„Nie, je spravodlivý," ozve sa ten, ktorý už súhlasil s Ježišom v átriu domu, „pretože berie do úvahy, že ľútosť si zaslúži odpustenie, a preto neodsudzuje.
„Ty buď ticho, Daniel! Myslíš si, že si múdrejší než my? Alebo ťa zviedol ktosi, o ktorom je treba ešte veľa rozhodovať a ktorý nerobí nič, aby nám pomohol rozhodnúť sa v jeho prospech?" povie jeden z učiteľov.
„Ja viem, že vy ste múdri a ja len obyčajný Judejčan, ktorý ani nevie, prečo tak často chcete, aby som bol medzi vami..."
„Pretože si príbuzný! To sa dá ľahko pochopiť! A ja chcem, aby moji príbuzní boli svätí a múdri! Nemôžem dovoliť nevedomosti v Písme, v Zákone, v Halache, Midráši a v Haggade. To neznesiem. Všetko treba poznať a všetko zachovávať..."
„Som ti vďačný za takú starostlivosť. Ale ja, obyčajný poľnohospodár, ktorý som sa nehodne stal tvojím príbuzným, chcem poznať Písma a Prorokov, aby som z nich mal potešenie v živote. A ako jednoduchý a nevzdelaný človek ti vyznávam, že uznávam Rabbiho za Mesiáša, na ktorého nám poukázal jeho Predchodca. . . A Ján bol vedený Božím Duchom, to nemôžeš poprieť."
Ticho. Nechcú poprieť, že Krstiteľ bol neomylný. Ale nechcú to ani povedať.
Takže ktosi povie: „Nože... Povedzme, že Predchodca je predchodcom toho anjela, ktorého Boh posiela pripraviť cestu Kristovi. A... pripusťme, že Galilejčan je dostatočne svätý, aby sme ho mohli považovať za takého anjela. Po ňom nastane čas Mesiáša. Nezdá sa vám všetkým prijateľná táto moja myšlienka? Súhlasíš s ňou, Helkiáš? A vy, moji priatelia? A ty, Nazaretčan?"
„Nie." „Nie." „Nie." Tri rozhodné nie.
„Akože? Prečo s tým nesúhlasíte?"
Helkiáš je ticho. I jeho priatelia mlčia. Iba Ježiš úprimne odpovie: „Pretože nemôžem súhlasiť s omylom. Ja som viac než anjel. Anjelom bol Krstiteľ, Predchodca Krista, a ja som Kristus."
5 Nastane dlhé, hrobové ticho. Helkiáš s lakťom opretým o ležadlo sa s lícom opiera o ruku a premýšľa, tvrdý, uzavretý ako celý jeho dom.
Ježiš sa obráti, pozrie naňho a potom povie: „Helkiáš, Helkiáš, nepleť si Zákon a prorokov s malichernosťami!"
„Vidím, že si čítal moje myšlienky. Ale nemôžeš poprieť, že si zhrešil, lebo si prestúpil predpis."
„Ako ty — a k tomu ešte ľstivo, takže s väčšou vinou — si sa úmyselne previnil voči povinnosti hostiteľa, rozptýlil si moju pozornosť a poslal si ma sem, kým ty si sa so svojimi priateľmi očisťoval. Keď si sa vrátil, požiadal si nás, aby sme sa ponáhľali, pretože máš zhromaždenie a urobil si to preto, aby si mi mohol povedať: ,Zhrešil si.'"
„Mohol si mi pripomenúť moju povinnosť dať ti, čo treba na očisťovanie.
„Mohol by som ti pripomenúť veľa vecí, ale poslúžilo by to iba na to, aby si bol ešte nezmieriteľnejší a nepriateľskejší."
„Nie. Povedz ich, povedz. Chceme ťa počúvať a..."
„A obviniť u veľkňazov. Preto som ti pripomenul posledné a predposledné prekliatie. Viem o tom. Poznám vás. Som tu, bezbranný medzi vami. Som tu, odlúčený od ľudu, ktorý ma miluje a pred ktorým sa ma neodvážite napadnúť. Ale nebojím sa. No neznížim sa na kompromisy ani nebudem zbabelý. A poviem vám, aký je váš hriech, váš a celej vašej spoločenskej triedy, ó, farizeji, falošne čistí podľa Zákona, učitelia, falošní mudrci, čo vedome uvádzate do omylu a miešate pravdu s falošným dobrom. A vyžadujete od iných dokonalosť aj vo vonkajších veciach, a od seba nepožadujete nič. Vy mi spolu s vaším i mojím hostiteľom vyčítate, že som sa pred jedlom neumyl. Viete, že prichádzam z chrámu, do ktorého sa vchádza len po očistení sa od prachu a špiny z cesty.
* Ako sa udialo v (6) 413.1.*
Chcete azda priznať, že posvätné miesto je nákazou?"
„My sme sa očistili predtým, ako sme išli k stolu."
„A nám ste prikázali: ,Choďte tam a počkajte.' A potom: ,Bez meškania k stolu.' Na tvojich stenách bez kresieb bola však predsa jedna kresba: oklamať ma. Ktorá ruka napísala na steny dôvod, aby ste ma mohli obviniť? Tvoj duch alebo iná moc, ktorá ti to prikazuje a ty ju poslúchaš?
6
Dobre teda, počúvajte všetci."
Ježiš sa postaví a s rukami opretými o okraj stola začne svoju obviňujúcu reč:
„Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka a umývate si ruky a nohy takmer ako čašu a misu, akoby misa, kalich, ruky a nohy mali vojsť do vášho ducha, ktorého radi vyhlasujete za čistého a dokonalého. No nie vy, ale Boh to musí vyhlásiť. Nuž vedzte, čo si Boh myslí o vašom duchu. Myslí si, že je plný klamstva, nečistoty, lúpeže a neprávosti a že nič z toho, čo prichádza zvonka, nemôže nakaziť to, čo je už skazené."
Odtiahne si pravú ruku od stola, mimovoľne ňou začne gestikulovať a pokračuje:
„Ale nemôže ten, ktorý stvoril vášho ducha, ako stvoril aj vaše telo, nemôže požadovať od vás aspoň rovnakú úctu k vnútru, akú máte k vonkajšku? Ó, hlupáci, čo si zamieňate dve hodnoty a prevraciate ich dôležitosť, nepožaduje Najvyšší ešte väčšiu starostlivosť o ducha? O ducha, ktorého urobil na svoju podobu a ktorý stratí večný život pre skazenosť, a nie pre ruky a nohy, ktorých špina sa môže ľahko zmyť a ktoré i keby zostali špinavé, neovplyvnili by vnútornú čistotu? Vari si Boh robí starosti o čistotu čaše alebo misy, ktoré sú len vecami bez duše a ktoré nemôžu ovplyvňovať vaše duše?
Čítam tvoje myšlienky, Šimon Boetos. Nie. To neobstojí. Vy nedodržiavate čistotu mysliac na svoje zdravie, na ochranu svojho tela, svojho života. Hriechy tela, teda obžerstvo, nestriedmosť a chlipnosť určite škodia telu viac než trocha prachu na rukách alebo na mise. A predsa sa ich dopúšťate bez toho, aby ste si robili starosť o svoj život a o bezpečnosť svojich príbuzných. A dopúšťate sa hriechov rôzneho druhu, lebo okrem poškvrňovania svojho ducha a tela mrháte aj majetok, znevažujete svojich príbuzných, urážate Pána znesväcovaním svojho tela, ktoré je chrámom vášho ducha, v ktorom by mal byť trón Ducha Svätého. A Pána urážate aj tým, že si myslíte, že sami sa uchránite pred chorobami tela, ktoré pochádzajú z trochy prachu, ako keby Boh nemohol zasiahnuť a ochrániť vás od fyzických chorôb, ak by ste sa na neho obrátili s čistým duchom.
7 Či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro, a naopak? A pre podobnosť s Bohom nie je vnútro ušľachtilejšie a významnejšie? Konajte teda skutky, ktoré sú hodné Boha, a nie malichernosti, ktoré sa nedvíhajú z prachu, z ktorého a pre ktorý boli stvorené, z biedneho prachu, ktorým je človek ako živočíšny tvor, blato sformované do tvaru, ktoré sa opäť stane prachom. Prachom, ktorý roztrúsi vietor stáročí. Konajte skutky, ktoré pretrvajú, kráľovské a sväté skutky, ktoré budú korunované Božím požehnaním. Robte skutky milosrdnej lásky, dávajte almužnu, buďte čestní a čistí v skutkoch i v úmysloch, a aj bez očistnej vody všetko vám bude čisté.
Ale čo si myslíte? Že je všetko v poriadku, pretože platíte desiatky z korenia? Nie. Beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty, z horčice a rasce, z feniklu a z každej zeleniny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate! Platiť desiatky je povinnosť a treba ju plniť. Ale existujú i vyššie povinnosti a tie tiež treba plniť. Beda tomu, kto zachováva vonkajšie veci a zanedbáva vnútorné veci, ktoré sú založené na láske k Bohu a k blížnemu. Beda vám, farizeji, lebo máte radi prvé miesta v synagógach a v zhromaždeniach a chcete, aby vás pozdravovali na námestiach, a nemyslíte na to, aby ste robili skutky, ktoré vám zabezpečia miesto v nebi a zaslúžite si nimi úctu od anjelov. Ste ako neoznačené hroby a ľudia ani nevedia, po čom chodia, ani nemajú odpor voči nim, ale otriasli by sa hnusom, keby videli, čo je v nich zavreté. Boh však vidí aj tie najtajnejšie veci a nemýli sa, keď vás súdi."
8 Ježiša preruší istý zákonník, ktorý tiež vstane, aby mu protirečil: „Učiteľ, keď takto hovoríš, aj nás urážaš. A to nie je dobré pre teba, pretože my ťa musíme súdiť."
„Nie. Nie vy. Vy ma nemôžete súdiť. Vy budete súdení, vy nie ste sudcovia, a súdiť vás bude Boh. Môžete hovoriť, vydávať svojimi perami zvuky. Ale ani najsilnejší hlas neprenikne do neba ani neobehne celú zem. Po krátkej odmlke je ticho... Po krátkom čase sa zabudne. Ale Boží súd je trvalý hlas a nepodlieha zabudnutiu. Prešli celé stáročia, odkedy Boh súdil Lucifera a Adama. Ale hlas tohto rozsudku nezaniká a jeho dôsledky trvajú. A hoci som teraz priniesol ľuďom Milosť prostredníctvom dokonalej Obety, súd nad Adamovým činom zostane taký, aký je, a navždy sa bude volať dedičný hriech. Ľudia budú vykúpení, budú umytí očistením, ktoré presahuje každé iné očistenie. Budú sa však rodiť s týmto hriechom, pretože Boh rozhodol, že ten hriech má mať každý človek narodený zo ženy okrem toho, ktorý nebol počatý činom človeka, ale Duchom Svätým, a okrem Uchránenej a vopred Posväteného, ktorí sú obaja panenskí naveky. Žena preto, aby bola Pannou Bohorodičkou, muž preto, aby bol predchodcom Nevinného, preto sa narodili už čistí pre budúce nekonečné zásluhy Spasiteľa Vykupiteľa.
9 A ja vám hovorím, že Boh vás súdi. Súdi vás slovami: ,Beda vám, zákonníkom, lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, a meníte tak otcovské Desatoro Najvyššieho na trest jeho ľudu.' On ho dal z lásky a pre lásku, aby človeka — ktorý je večné nerozvážne a nevedomé dieťa — sprevádzal správny vodca. A vy ste láskyplné remence, ktorými Boh pridržiaval pri sebe svoje stvorené bytosti, aby kráčali po jeho ceste a prišli k jeho srdcu, nahradili horami ťažkých ostrých trýznivých skál, labyrintom predpisov, nočnou morou škrupúľ, pre ktoré človek klesá na mysli, zmocňuje sa ho zmätok, zastavuje sa a bojí sa Boha ako nepriateľa. Vy prekážate srdciam, aby prišli k Bohu. Vy oddeľujete Otca od detí. Uložením bremien popierate to nežné požehnané pravé otcovstvo. Ale vy sami sa tých bremien, ktoré dávate druhým, ani jediným prstom nedotknete. Považujete sa za ospravedlnených jednoducho tým, že ste tie bremená uvalili. Ó, hlupáci, neviete, že budete súdení za to, čo ste prisúdili ako nevyhnutné ku spáse? Neviete, že Boh vám povie: ,Vy ste hovorili, že vaše slovo je sväté a spravodlivé. Dobre, aj ja ho posúdim za také. A keďže ste ho uložili všetkým a bratov ste súdili podľa toho, ako ho prijímali a uplatňovali, tak i ja vás budem súdiť vaším vlastným slovom. A keďže ste nekonali to, čo ste prikazovali konať, buďte odsúdení'?
Beda vám, lebo staviate pomníky prorokom, ktorých zabili vaši otcovia! A čože? Myslíte si, že tým zmenšíte závažnosť viny vašich otcov? Že ju vymažete v očiach potomstva? Nie, naopak. Tým dosvedčujete činy vašich otcov. A nielen to, ale ich aj schvaľujete a ste ochotní ich napodobňovať a potom postaviť pomník prenasledovanému prorokovi, aby ste si povedali: ,Uctili sme si ho.' Pokrytci! Preto aj Božia múdrosť povedala: ,Pošlem k nim prorokov a apoštolov a oni niektorých z nich zabijú, iných budú prenasledovať. A toto pokolenie sa bude zodpovedať za krv všetkých prorokov vyliatu od stvorenia sveta, počnúc krvou Ábela až po krv Zachariáša, ktorý zahynul medzi oltárom a svätyňou.'
* Pozri Gn 4, 8 a 2 Krn 24, 20-22.*
Áno, veru, hovorím vám, že za všetku túto krv svätých sa bude zodpovedať toto pokolenie, ktoré nevie rozpoznať Boha tam, kde je, a prenasleduje a trápi Spravodlivého, pretože Spravodlivý je živým protikladom k jeho nespravodlivosti.
10 Beda vám, zákonníci, lebo ste sa zmocnili kľúča poznania a zavreli ste ním chrám, aby ste doň nevošli a neboli týmto poznaním súdení; a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili. Pretože viete, že keby bol ľud poučený pravým, teda svätým poznaním, mohol by vás súdiť. A tak ho radšej držíte v nevedomosti, aby vás nesúdil. A mňa nenávidíte, pretože som Slovo Múdrosti a chceli by ste ma predčasne zavrieť do väzenia, do hrobky, aby som už nehovoril.
Ale ja budem hovoriť, kým sa bude páčiť môjmu Otcovi, aby som hovoril. A potom budú rozprávať moje skutky ešte viac než moje slová. A moje zásluhy budú hovoriť viac než skutky a svet bude poučený a dozvie sa a bude vás súdiť. To bude prvý súd nad vami. Potom príde druhý, osobný súd pri smrti každého z vás. A napokon posledný, všeobecný súd. A budete si pamätať tento deň a tieto dni a vy, vy sami spoznáte hrozného Boha, ktorého ste sa usilovali ukazovať duchom jednoduchých ľudí ako videnie nočnej mory, kým vy ste sa vo vnútri svojich hrobiek z neho vysmievali. Nemali ste úctu ani ste neposlúchali jeho prikázania dané na Sinaji, od prvého hlavného prikázania lásky až po posledné.
Zbytočne nemáš obrazy vo svojom dome, Helkiáš. Zbytočne, vy všetci, nemáte vo svojich domoch sochy. Vo vnútri svojho srdca máte však modlu, viac modiel. Modlu toho, že si namýšľate, že ste bohmi, a modly svojich nerestí.
11 Poďte, moji učeníci. Pôjdeme."
Nechá sa predísť Dvanástimi a odchádza ako posledný.
Ticho...
Potom tí, čo zostali, spustia hluk a jeden cez druhého vykrikujú: „Treba ho prenasledovať, chytiť ho do pasce, nájsť podnety na obvinenie! Treba ho zabiť!"
Ďalšie ticho.
A keď dvaja z nich odídu znechutení nenávisťou a úmyslami farizejov a je to Helkiášov príbuzný a iný, ktorý dvakrát obhajoval Učiteľa ostávajúci sa spýtajú: „Ale ako?"
Znova ticho.
Potom povie Helkiáš s chrapľavým smiechom: „Treba spracovať Judáša Šimonovho... "
„Veru! To je dobrý nápad! Ale ty si ho urazil....!“
„Ja sa o to postarám," povie ten, ktorého Ježiš nazval Šimon Boetos.
„Ja a Eleazar Annášov... Chytíme si ho..."
„Trocha sľubov..."
„Trocha strachu... "
„Veľa peňazí... "
„Nie. Veľa nie... Sľuby, sľuby na veľa peňazí..."
„A potom?"
„Čo a potom?"
„Ach! Potom. Keď to bude hotové. Čo mu dáme?"
„No nič! Smrť. Tak... už neprehovorí," povie pomaly a kruto Helkiáš.
„Ach! Smrť...!“
„Máš z toho hrôzu? Ale choď! Ak zabijeme Nazaretčana, ktorý... je spravodlivý... môžeme zabiť aj Iškariotského, ktorý je hriešnik... "
Niektorí váhajú...
Ale Helkiáš vstane a povie: „Vypočujeme si tiež mienku Annáša... A uvidíte, že... to označí za dobrý nápad. A vy prídete na to tiež... Ó, veru prídete... "
Všetci vychádzajú za svojím hostiteľom, ktorý odchádza so slovami:
„Aj vy na to prídete...! Aj vy!"