V Amerike 70% katolíkov sú už teraz protestanti. Možno aj chodia do kostola, ale v ich mysliach v Eucharistii už Kristus nie je
V Amerike 70% katolíkov sú už teraz protestanti. Možno aj chodia do kostola, ale v ich mysliach v Eucharistii už Kristus nie jeVideo: Na prednáške o pápežskom primáte katolícky apologetika Raymond de Souza, člen Rádu maltézskych rytierov, odpovedal v závere aj na otázky poslucháčov
Prof. Souza: Áno
Anton Čulen: No a dnes je tá tradícia na Slovensku dosť rušená, lebo napríklad počas korony došlo na Slovensku k zavedeniu sv. prijímania do rúk, čo je v rozpore s našou Tradíciou, a bolo oznámené KBS oficiálne, že je to len dočasné, že keď korona padne, sa zruší, tak sa zruší aj toto nariadenie. Napriek tomu zostalo zachované.
Prof. Souza: V Spojených štátoch môj biskup je tým slávny, že vystupuje v televízii, napísal knihy, jeho meno je Robert Beran, a vlani, v rámci zbierkovej aktivity a pri tejto príležitosti priznal, že 70% katolíkov už neverí v skutočnej prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii. 70%!! Toto je úplná hanba! Dostatočne zlé by už bolo, keby to bolo 1%. No a jedným z tých dôvodov pre toto, jednou s príčin je práve to, že sa dáva sv. prijímanie do ruky. Po tom, čo celé roky niekto takto prijíma do ruky, tak sa to stane iba takým prázdnym zvykom. Takže preto pôsobím v rámci hnutia, ktoré propaguje nepretržitú adoráciu pred Eucharistiou. Prídete do kostola a klaniate sa, adorujete. Nie je to symbol, je to skutočnosť, ale to by bolo témou na inú diskusiu…
Vrahovia skutočnej prítomnosti Krista v Eucharistii
Anton Čulen: Ešte jeden taký zážitok, konkrétny, myslím si, že to bolo minulý rok, počas Veľkonočných sviatkov (Upresnenie: stalo sa to na sviatok Božieho Tela v roku 2024), teda už to bolo po vzkriesení v kostole, kde som bol osobne prítomný, kňaz vyhlásil, že bude podávať sväté prijímanie pod obojím, ale pod obojím dostanú iba tí, ktorí dostanú sv. prijímanie na ruku. Tí si zoberú hostiu, namočia ju do krvi a sami ju prijmú. A tí, čo prijímajú na jazyk, nemohli dostávať pod obojím.
Prof. Souza: Toto sú vrahovia skutočnej prítomnosti Krista…
Anton Čulen: Toto sú normálne zločiny toto. A to sa deje v našich chrámoch a ľudia sú trestaní za to, že chodia na sväté prijímanie a pokľaknú si. Keď si pokľaknú, tak normálne niektorí kňazi buď to teda odmietajú, že ich normálne napomenú ešte aj dneska, sám som to zažil, alebo ich posielajú, že musia ísť na konci radu. To je absurdné. A tí, čo chodia do rúk, bez problémov môžu chodiť kedykoľvek, akokoľvek.
Prof. Souza: Skutočnosť je taká, že v rámci samotnej Cirkvi sú prúdy, ktoré z nás robia protestantov. V Amerike 70% katolíkov sú už teraz protestanti. Možno aj chodia do kostola, ale v ich mysliach v Eucharistii už Kristus nie je. To je čistý protestantizmus. Takže preto sa musíme naozaj veľmi silno modliť za našu matku Cirkev. Panna Mária vo Fatime vyzvala ľudí, aby sa modlili za Cirkev a aby vážne venovali čas modlitbe. A aby konali pokánie. V treťom Fatimskom tajomstve videla sestra Lucia mesto v ruinách a bolo tam roztrúsených množstvo mŕtvol. A cez toto mesto v ruinách prechádzala procesia s pápežom, biskupmi a ďalšími… A keď vystúpil pápež na vrch, bol zabitý. Guľkami a šípmi! V tomto je nejaké tajomstvo, ktoré celkom nechápeme. A bol tam aj anjel, ktorý mal v ruke plamenný meč, ktorý vyzýval: pokánie, pokánie, pokánie. Mesto v ruinách? Kto o tom hovoril? Bol to pápež Pavol VI. V roku 1972. Povedal, že Cirkev nastúpila cestu samo zničenia. Takže od nás sa vyžaduje mnoho modlitby, a štúdium, aby sme mohli viesť aj ostatných. Musíme sa stať misionármi pravdy. Niečo som priniesol. Mám nahraté svoje prednášky na CD. Včera som bol v Zahrebe, a tam som mal prednášku o dvanástich prisľúbeniach Božského Srdca. A v Austrálii, tam som ju aj nahral. Dvanásť prednášok. Nanešťastie to nie je po Slovensky. Ospravedlňujem sa, je to v Angličtine, ale ak chcete, tak vám môžem nejaké darovať. Bude mi potešením, nech sa páči.
Anton Čulen: A ešte máme tu kňazov, že by sme sa pomodlili za jednotu Katolíckej cirkvi a za pápeža.
Prof. Souza: Áno, jednota je pravda, nie priateľstvo…
Pripravil: A. Čulen
alianciazanedelu.sk/archiv/19667